may 02, 2009

2. května 2009 v 16:37 | Lady.Diane |  diary
Začínam mať pocit, že celý svet sa mi obracia chrbtom :-( Neviem komu na mne záleží, kto je skutočný kamarát, komu sa môžem bez problémov vyspovedať, komu môžem dôverovať... Keď potrebujem pomoc, neviem na koho sa mám obrátiť. Je to všetko také frustrujúce... Jediné miesto, kde sa cítim ozaj v bezpečí je môj svet. Svet, kde mám svoje pravidlá. Kdemám vlastné zákony, postavy, ľudí, bytosti a dejiny. Je to svet mojej fantázie, ktorej sa medze nekladú a kde sa uchyľujem naozaj často. Ten svet naozaj milujem a viem, že tam sa mi nič nestane... Ale problém je ten, že je to len fantázia. Nie je to skutočné aj keď by som to veľmi chcela. Totiž, v mojom svete na mňa nik nekričí, nik mi nevraví že trucujem, nik mi nerozkazuje a nevraví čo môžem a čo nie. Ozaj neviem, či budem ešte dlho trpieť mamkinu náladovosť, ocove kecy že trucujem a bratove nerváčenie. Mávam pocit, že občas úplne zabúdajú, že nejaká Diana vôbec existuje.
It will be as thought I never existed.
Tá veta sa mi naozaj páči, aj keď spôsobuje toľkú bolesť.
Bude to akoby som nikdy neexistoval.
No v podstate to nebude tak, ale páči sa mi a občas by som si ozaj želala aby sa stala skutočnosťou, že jednoducho zmiznem z tohoto sveta a bude všetko tak akoby som ani neexistovala. Žiadne záznamy o mojom živote. Priatelia a rodina ani nebude vedieť, že som niekedy existovala. Jednoducho zmiznem a so mnou všetko! Úplne všetko!
Ale tak toto sa môže stať len v mojej fantázii.

Stalo sa Vám už niekedy, že niečo veľmi, ale naozaj veľmi chcete a keď o tom poviete rodičom tak vás len vysmejú a povedia, že to sa neoplatí, že to nie je dobré alebo že na to aby ste zabudli? Mne raz ocko povedal, že sa mi neoplatí kúpiť mi gitaru, pretože po dvoch mesiacoch ma prestane baviť. A?! Aj keby ma prestala baviť...Budem ju mať a ak dostanem chuť hrať na nej tak si ju vezmem a budem brnkať na struny a vydávať tie najkrajšie zvuky sveta... Ale nie! Povedať to rodičom znamena vypočuť si výsmech... Alebo keď som im povedala že po škole chcem ísť do New Yorku spolu s Ninuš (moja naj-kamarátka)... Začali sa smiať, že či nám šibe, že načo tam pôjdeme... Och ja to tak neznášam... PODCEŇOVANIE!!! Ja by som ho najradšej zakázala :-(

...

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Vickki Vectory ( Violet ) ->Friendly web | Web | 2. května 2009 v 18:55 | Reagovat

Trošku to nechápu kámo.....ale každopádně jsem pochopila , že máš špatnou náladu.No..myslím, že to se stává..někdy každému..Já proti podceňování nic nemám-protože vím pročtu je, a když je myšlený upřímně..;).. :-?

2 Zuzk@-SB | Web | 4. května 2009 v 17:57 | Reagovat

no tak to sa mi uz stalo neraz takze to len treba predychat a zit dalej:) proste svoje sny si drz a ked si chces splnit tak sa podla toho aj riad:) okej rodicia obcas povedia co to nemaju:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama